Pokojná koleda z najsevernejších častí Európy.
Vianočný čas slávia aj severské krajiny, v ktorých je počas tohto obdobia veľmi krátky deň. Krajina je v šere a tme po väčšinu času, čo možno vplýva aj na hudobných skladateľov. V roku 1895 tridsiatnik Jean Sibelius (1865 – 1957) zhudobnil štyri básne Zachariasa Topeliusa (1818 – 1898), ktoré vyšli spolu v zbierke Viisi joululaulau op. 1. Štvrtou piesňou v poradí je Giv mig ej glans, ej guld, ej prakt, ktorá sa stala obľúbenou vianočnou hymnou vo Švédsku i v susednom Fínsku pod názvom En etsi valtaa loistoa. Podľa dochovaných skíc sa zdá, že Sibelius plánoval skomponovať túto pieseň pre alt a klavír a mali si ju pravdepodobne spievať na domácej vianočnej večeri. Neskôr pieseň zaranžoval pre mužský (1935), ženský (1942) i detský zbor (1954). V súčasnosti nájdeme mnoho ďalších prepracovaní piesne, sú najmä z pier severských skladateľov a dirigentov. Pokojný tok piesne možno zrkadlí tmou zahalenú krajinu a možno je len hudobným vyjadrením základného posolstva piesne – nech Vianoce prinesú šťastie a nechajú našu myseľ rozjímať o nebeských veciach, veď nie moc a zlato, ale mier je ten dôležitý pre svet.
Notový materiál pre miešaný zbor
Notový materiál pre miešaný zbor na stiahnutie
Notový materiál pre ženský zbor na stiahnutie
Ďalšie úpravy piesne
Pripravila: Kristína Gotthardty
