Na festivale Melos-Étos si prídu na svoje aj nadšenci vokálnej tvorby a opery

15. ročník Medzinárodného festivalu súčasnej hudby Melos-Étos prinesie v dňoch 8.-15. 11. 2019 do Bratislavy a Piešťan okrem desiatok inštrumentálnych kompozícií aj súčasnú vokálnu a opernú tvorbu v podaní špičkových domácich i zahraničných interpretov.

Jeden z prvých a najprestížnejších francúzskych súborov zameraných na súčasnú hudobnú tvorbu 2e2m sprostredkuje (9.11., Klarisky) návštevníkom diela Georgesa Aperghisa, ktorý je jedným z najsvojbytnejších a najpozoruhodnejších skladateľov etablujúcich sa počas druhej polovice minulého storočia vo francúzskom umeleckom prostredí. Aperghisove sólové a komorné vokálne, resp. vokálno-inštrumentálne skladby Les sept crimes de l’amour (1979), Simulacre I op. 97 (1991) a Récitations op. 46 (1978) sprostredkujú poslucháčom netradičné interpretačné i témbrové zážitky.

Veľmi zaujímavým Aperghisovým dielom pre soprán sólo je Récitations op. 46. Základnou myšlienkou tejto skladby je práca so slabikami a fonémami textu spôsobom, akoby samé o sebe boli notami. Každá zo štrnástich častí kladie na interpreta veľké nároky. Na jednej strane na pódiu vidíme speváčku realizujúcu notový zápis skladby, na druhej strane sme svedkami toho, ako samotná skladba na ňu tlačí svojou „váhou“. Počúvame a sledujeme ju, ako nedokáže poriadne hovoriť, vyslovovať slová, a ako ju náročnosť situácie doslova núti prekročiť vlastné fyzické limity. Aj v každodennom živote sme svedkami rôznorodých individuálnych ľudských útrap. Môžu to byť finančné alebo osobné problémy, choroby, stres či nedostatok čohokoľvek. Récitations sú inkarnáciou takýchto situácií na hudobnom pódiu.

V úlohe sopranistky sa predstaví Angèle Chemin, speváčka z francúzsko-americkej umeleckej rodiny, ktorá spolupracovala
s mnohými poprednými umelcami a súbormi ako Le Balcon, l’Ensemble Chrysalide, Les Voix animées a ď. Od roku 2016 je rezidenčnou členkou súboru Ensemble Maja, Singer-Polignac Foundation. Medzi iným spievala Sequenza III L. Beria, Pierrot Lunaire A. Schönberga či Metamorphose M. Levinasa na Musica Festival v Štrasburgu. Medzi jej ďalšie pozoruhodné participácie patrí rola Claudie v opere T. Bordaleja Bureau 470 či opera Forge G. Philippota v remešskej opere.

Sólistkou koncertu Quasars Esnemble (10.11., Slovenský rozhlas) bude poľská sopranistka Joanna Freszel, ktorá má za sebou účinkovanie na rôznych popredných festivaloch vrátane Varšavskej jesene, Aix-en-Provence, Contrechamps, Silesian Quartet & Guests, Saaremaa Opera Days, Opera in the Town Hall Festival a ď. Preslávila sa úlohami Musetty v Pucciniho Bohéme, Venuše a Frýgickej ženy v Rameauovom Dardanovi, Fiordiligi v Mozartovej opere Così fan tutte a Margaréty v Gounodovom Faustovi. Spolupracovala s mnohými poľskými a ukrajinskými filharmóniami a hudobnými telesami, ako sú Sinfonia Iuventus, Capella Bydgostiensis, österreichisches ensemble für neue musik, Camerata Viva a AUKSO Orchestra.

Na festivale zaznie aj Mysteries of the Macabre z jedinej opery György Ligetiho s názvom Le Grand Macabre, na ktorej skladateľ s prestávkami pracoval viac než dve dekády a zaraďuje sa k najvýznamnejším hudobným javiskovým dielam 2. polovice 20. storočia. Predlohou k nej sa stala hra flámského prozaika a dramatika Michela de Ghelderode s názvom Ballade de Grand Macabre z roku 1934. Ide o jednu z typických autorových burleskných grotesiek s filozofickým pozadím o akomsi konci sveta, poslednom súde, ktorý sa zvrhne do frašky, plnej absurdných situácií, v ktorých si svoje miesto okrem iného nájde aj politika a sex. Odohráva sa v imaginárnom Brueghellande, ktorému vládne detinský princ Go-Go spoločne s čiernym a bielym ministrom, resp. šéfom tajnej polície. Nechýba však ani zamilovaná dvojica či tragikomický Nekrotzar, symbolizujúci smrť, ktorý sa chystá všetkých pozabíjať, a pritom sa stáva jediným, kto v samotnom závere opery umiera. Samotnú operu otvára prehohra plná zvukov klaksónov, aby ju po všetkých nezmyselných peripetiách uzatváralo jasanie nad smrťou, vyjadrené prostredníctvom tradičnej formy vážnej passacaglie. Vokálny prejav siaha od koloratúrnych árií až po najabsurdnejšie prejavy hovoreného slova.

Highligtom 15. ročníka festivalu Melos-Étos je video-opera An Index of Metals pre soprán, ansámbel, multimediálnu projekciu a elektroniku od Fausta Romitelliho (11.11., Slovenský rozhlas). Dielo je opusom dernière dokončeným pred jeho predčasnou smrťou. Je výsledkom spolupráce viacerých umelcov – autorom videoprojekcie je Paolo Pachini a Leonardo Romoli. Libreto pochádza z pera chorvátskej spisovateľky Kenky Lèkovich. Predlohou je poéma METALSUSHI o troch častiach: HELLUCINATION I (drowningirl), HELLUCINATION II (risingirl), HELLUCINATION III (earpiercingbells). Obraz a hudba napodobňujú fyzikálne vlastnosti kovových povrchov: iridescenciu (jav, pri ktorom sa na určitých kovových povrchoch javí premena farby pri zmene zorného uhla alebo uhla osvietenia), koróziu, plastické deformácie, zlomy, žiar a solizáciu. Hlavným Romitelliho zámerom bolo vytvorenie zvukového diela, ktoré opísal ako „rozžeravený svetelno-sónický materiál, magmatické prúdy zvuku, tvarov a farieb.“

Interpretom video-opery bude zoskupenie desiatich sólistov PHACE Ensemble, ktorý už mnoho rokov predstavuje netradičné koncerty, hudobno-divadelné produkcie a interdisciplinárne projekty. Ansámbel premiéroval viac ako 200 diel a každoročne vystupuje v najdôležitejších medzinárodných koncertných sálach a na festivaloch ako Avignon Festival, Berliner Festspiele, Elbphilharmonie Hamburg, King’s Place London a mnohé ďalšie. Dirigentskej taktovky sa ujme španielsky dirigent Nacho de Paz a ako sólistka sa predstaví americká sopranistka Daisy Press, ktorá sa venuje interpretácii a tvorbe experimentálnej hudby
v USA a Európe. Spolupracovala s vplyvnými skladateľmi Steve Reich, Bernhard Lang a George Crumb a v súčasnosti je hlavnou vokalistkou notoricky známeho Brooklinského domu House of Yes.

Nemenej zaujímavým bude aj uvedenie skladby György Kurtága s názvom Kafka-Fragmente (12.11., Klarisky). Dielo patrí k skladateľovým najrozsiahlejším dielam, a zároveň má najviac miniatúrnych oddelených dielov – fragmentov. Hudba pracuje s pamäťou poslucháča, ktorý spolu s dielom plynie od jeho začiatku až po koniec. Skladateľ má svoje vlastné spôsoby, ako nakladať so stručnosťou, pričom nie vždy je jej príznakom krátkosť kompozície. Webernove hudobné aforizmy, Feldmanova striedmosť pri striedaní tónov a ticha na veľkých plochách, stockhausenovská momentová forma s jej nástojením na jedinom momente, kurtágovské minuciózne vypracovanie detailu – to všetko sú príklady stručnosti v hudbe a zároveň prejavy krízy viery v úplnosť v hudbe, ako sme ju poznali zo starších čias.

Táto prezentácia vyžaduje JavaScript.

Kurtágovu tvorbu publiku predstaví v sprievode vynikajúceho huslistu Milana Paľu sopranistka a zanietená propagátorka slovenskej hudby a diel súčasných slovenských skladateľov Eva Šušková. Speváčka v operných domoch a na zahraničných scénach stvárnila niekoľko významných postáv (Tatiana, Desdemona, Rusalka, Suzel, Fiordiligi) a scénicky naštudovala monodrámy Schönberga Pierrot Lunaire a The Raven od Toshia Hosokawu.

V úlohe režisérky sa predstaví Sláva Daubnerová, zakladateľka profesionálnej divadelnej platformy pod názvom P.A.T., ktorá sa už od roku 2006 orientuje výlučne na súčasné divadlo a tanec s využívaním nových médií. Je nositeľkou prestížnych ocenení a jej inscenácie – performance boli pravidelne prezentované na prestížnych domácich festivaloch a reprezentovali Slovensko aj v zahraničí (USA, Rusko, Taliansku, Nemecko, Poľsko, Južná Kórea, Arménsko a ď.).