Chcete vedieť ako prebiehal “smalltalk” v časoch, keď ešte nebol Messenger, Viber, počítač, mobil, internet a elektrina? Tak sa započúvajte a začítajte do našej zborovej knižnice.
Vhodné pre: Ženské spevácke zbory
Náročnosť:
Trávnice sa na Slovensku spievali najmä v horských oblastiach, kde sa hlasy rozliehali do doliny, pričom im bola spätnou väzbou ozvena. Vďaka týmto prírodným akustickým vlastnostiam sa v trávniciach nachádzajú tradičné zvolania „Ej“ a „Ujujú“, ktoré sa po doline dobre niesli a dávali tak na známosť, že ženy už vyšli na pole. Trávnice zároveň spríjemňovali osamelým ženám prácu na poli a boli akousi formou na nadviazanie kontaktu s okolím, čoho dôkazom je dialogický charakter textov piesní. Podľa charakteru spevu a špecifickosti hlasu okoloidúci vedeli kto v diaľke spieva a teda i to, kde sa nachádza (niečo ako zdieľanie polohy v súčasnosti). Alexander Moyzes siahol po úprave ženských lúčnych piesní v roku 1949 vo svojom diele Trávnice op. 42 pre ženský zbor. Moyzes kombinuje celkovo štyri trávnice (Bola som na hubách; Ej, keď pôjdeš cez Dunaj; Ej, na kope na babe; Keď si ja zaspievam), ktoré aranžuje do troch hlasov (SSA). Sadzba a vedenie hlasov sa citlivo približuje k tradičnému ľudovému spevu trávnic, ktorý naše babičky a prababičky pravidelne praktizovali ešte pred 80 rokmi. Veríme, že sa počas počúvania prenesiete spolu s nami na polia a lúky. O prípadných transcendentných zážitkoch nás informujte v komentároch.
Notový materiál si môžete zakúpiť na webovej stránke Hudobného fondu.
Pripravila: Kristína Gotthardty
