Vokálno-inštrumentálny súbor Credo, ktorý pôsobí v Ivanke pri Dunaji, oslávil v septembri 50 rokov od svojho vzniku. Súbor si výročie pripomenul koncertom, bohoslužbou, výstavou fotografií a knihou.
Credo prežilo vďaka viere, spoločenstvu, odvahe, talentu a pracovitosti
Súbor Credo založili v septembri 1968 Stanislav Zibala (kapelníak, sólová gitara), Dušan Mišík (sprievodná gitara), Oľga Dubovská-Zibalová (organ), Dušan Hakl (basgitara), Miloš Matušek, neskôr Dušan Šmida (bicie), Rudolf Roller, František Zibala, Igor Mišík (perkusie). Prvý repertoár získali hudobníci od profesora Ivana Grófa, pôsobiaceho na Strednej všeobecnovzdelávacej škole v Senci, navyše tajného kňaza a príslušníka rehole Saleziáni don Bosca. Pôvodne skupina (hrajúca bigbítový štýl novej duchovnej piesne ako druhu liturgickej hudby s prvkami modernej populárnej hudby) na seba naviazala desiatky nadšených spevákov a počet členov sa ustálil na čísle 50.
Na margo bigbítového štýlu poznamenáva Stanislav Zibala: „Tento štýl hudby elektrizoval mládež podobne ako koncerty moderných skupín a v spojení s liturgickou hudbou a spievaním v kostole sa tento pocit len umocňoval. Tento pocit bol taký silný, že vzájomná väzba sa prenášala aj na ľudí v kostole, ktorým padali slzy od dojatia. Bolo to o to silnejšie, že v tom čase komunisti predpokladali, že kresťanstvo vymrie so starými babkami. A práve vtedy mladí svoju vieru vyspievali v najmodernejšom bítovom štýle.“ Medzi popredných sólistov v zbore patrili Pavol Kravárik, Milan Šimko, Dušan Mišík, Jozef Piaček, neskôr Mária Chlebišová a ďalší. Sprievodná bigbítová skupina riešila v prvých rokoch existencie problémy s inštrumentárom a technikou, keďže počas socializmu nebolo jednoduché sa k nej dostať. No šikovní technici mnohé vyrobili svojpomocne a na kúpu dôležitých súčiastok slúžila pôžička od miestneho farára Štefana Tamaškoviča. Súbor okrem účinkovania na omšiach v Ivanke pri Dunaji pravidelne hrával v bratislavských kostoloch a ďalších farských strediskách prakticky po celom Západnom Slovensku. Odmenou za časté cestovanie súboru boli vrelé reakcie i pohostenie kňazov a veriacich v navštívených farnostiach, kostoly údajne praskali vo švíkoch.
V rokoch 1972 – 1987, v dôsledku normalizácie a zákazu elektrických gitár
v kostoloch, bol súbor nútený obmedziť svoju hudobnú činnosť a jeho členovia sa viac orientovali na tramping a stretká. Aj vďaka Gorbačovovej perestrojke a poľaveniu totalitných mrazov, súbor od roku 1987 opäť účinkoval vo farnostiach. V decembri 1989 stálo Credo na tribúne Námestia SNP. V roku 1990 spolu s ruským pravoslávnym zborom vystúpil súbor vo Viedenskej Stadthalle, pri symbolickom búraní železnej opony. V rokoch 1990 a 1995 účinkovalo Credo pri pontifikálnej omši pápeža Jána Pavla II. na Slovensku. Súbor v roku 1993 nahral kantátu o don Boscovi, kantáta však mala svoju premiéru na verejnosti už vo februári 1989 v Ivanke pri Dunaji. V roku 1998 premiéroval súbor muzikál Nebráňte deťom. Hudbu skomponoval Stanislav Zibala, autorkou libreta je Viktória Gavaldová. Za piesne ako Salve Don Bosco Santo či Láskavá Panna vďačíme práve členom súboru, ktorí ešte v 60. rokoch svoj prvý repertoár získali zo zahraničia (najmä z Talianska) a piesne otextovali po slovensky. Tri omšové spevy Pane zmiluj sa, Svätý a Baránok Boží skomponoval Stanislav Zibala a nachádzajú sa aj v Liturgickom spevníku I.
Oslava výročia v znamení radosti a rodinnej atmosféry v spoločenstve
Credo zahájilo oslavy výstavou fotografií v Informačnom centre v Ivanke pri Dunaji.
V sobotu 22. septembra sa na ivanskom Námestí sv. Rozálie uskutočnil koncert, ktorému predchádzal zábavný program pre deti v podaní hudobníka a skladateľa Mira Jila a toho vystriedala speváčka Janais s kapelou. Po nej už pódium patrilo Credu a koncertu, počas ktorého sa predstavili tri generácie súboru. V závere večera všetky generácie spoločne odspievali niekoľko piesní z pôvodného repertoáru. V nedeľu 23. septembra vyvrcholili oslavy bigbítovou omšou, ktorú celebroval pomocný bratislavský biskup Jozef Haľko. Otec biskup v kázni zdôraznil, že práve zbor/spevokol je v dnešnej individualistickej dobe symbolom i miestom pokory jeho členov a tiež svedectvom o spolupráci. Po skončení omše sa spoločenstvo Creda, rodín a priateľov zišlo v priestoroch miestneho Matičného domu a ukončilo oslavu spoločným obedom a za sprievodného premietania archívnych záberov a audiovizuálneho záznamu z činnosti súboru. Napokon, o atmosfére rodinnosti výstižne konštatuje ďalší člen Creda Karol Morávek: „Dnešné Credo je nová generácia starých mien.
Súbor Credo je spojnicou odvahy a statočnosti, priekopníctva, prepojenia talentu, vzdelania a pracovitosti, inšpirácie i vlastnej tvorby, obetavosti, kresťanského spoločenstva a napokon, evanjelizácie. Jeho príbeh ukazuje priekopníctvo prieniku populárnej hudby do hudby liturgickej, a pri pomyslení na pozíciu a vývoj populárnej hudby v Československu od 50. rokov minulého storočia, muzikológovi napadne, že to nebol jednoduchý príbeh…
No nielen to: príbeh tohto súboru je zároveň i príbehom cirkvi. Dnes mnohí považujú za cirkev iba duchovenstvo. A pri pohľade na komunizmus vidia buď mučeníkov a disidentov alebo kolaborantov z Pacem in terris. Ale príbeh Creda ukazuje, že cirkev bola a je aj obrovské množstvo laikov, ktorí, vedení svojimi duchovnými pastiermi, mali odvahu nasledovať vieru v Krista a ukazovať lásku k Nemu rôznymi spôsobmi, napr. hudbou, formáciou mladých či pomocou druhým. Mnohí títo ľudia si v spoločenstvách našli životných partnerov, založili rodiny na viere a žili vieru v ťažkých podmienkach ateistickej spoločnosti. Často veľa riskovali, pretože nešlo len o nich. Mali už zodpovednosť za svoje deti a ich budúcnosť…
Hľadiac na Credo, vidím tieto spoločenstvá, väčšie či menšie, po celom Slovensku. Aj to je slovenská cirkev. Možno práve dnes je dôležité si to uvedomovať a aj na to poukazovať – napríklad aj príbehom Creda.
Pripravila: Lucia Fojtíková
Foto: Lucia Fojtíková
